HUBERT NEZAVREL FICO. ZAVRELA HO CHAMTIVOSŤ HENKELLU
Opozícia už vinníka našla. Ficova vláda, Kamenický a konsolidácia vraj po 201 rokoch položili Hubert. Lenže čísla hovoria úplne iný príbeh.
Hubert nekrachuje. V roku 2025 mal tržby takmer 30 miliónov eur a čistý zisk 1,79 milióna eur. A v posledných 5 rokoch bol čistý zisk cez 17 miliónov.
Nepoložili ho ani rastúce náklady na zamestnancov. Práve naopak, tie sa ešte znížili.
Osobné náklady Huberta v roku 2024: 3 859 266 eur. Osobné náklady Huberta v roku 2025: 3 825 343 eur. Čiže medziročný pokles o 34-tisíc eur bez prepúšťania.
Dopady konsolidačnej politiky boli mesačne rádovo v tisíckach eur. Čo pre firmu generujúcu také zisky nemôže byť problém.
A teraz ešte zaujímavejšia vec: Keby bola výroba na Slovensku pre Ficovu vládu a konsolidáciu taká beznádejná, ako tvrdí opozícia, asi by bolo zvláštne, keby Hubert práve v roku 2025 ďalej modernizoval fabriku v Seredi. Lenže presne to robil. A ešte k tomu za výdatnej pomoci verejných zdrojov.
Ešte vo februári a marci 2025 obstarával nové tlakové nádoby na výrobu sektov za odhadovaných 539-tisíc eur. A nebola to jediná investícia. Na modernizáciu výroby v Seredi dostal Hubert aj nenávratnú verejnú podporu 1,335 milióna eur.
PREČO ZISKOVÁ FABRIKA KONČÍ? Takže si to zhrňme: Zisková firma + Klesajúce osobné náklady + Modernizovaná fabrika + Nové technológie ešte v roku 2025 + Verejné peniaze investované do výroby na Slovensku. A napriek tomu výroba v Seredi končí. Prečo?
Pretože Hubert už štvrťstoročie patrí nemeckému koncernu Henkell Freixenet (nemýliť si s Henkel) A ten nevlastní iba Hubert. Vlastní aj českú Bohemia Sekt a ďalšie vinárske podniky po celom svete.
Henkell sa rozhodol, že slovenskú výrobu už nepotrebuje samostatne a výrobu značky Hubert presunie do svojich závodov v Starom Plzenci a Mikulove.
Hubert ako značka teda nekončí. Nekončí ani ziskovosť Nemcov. Končí len slovenská fabrika a približne 60 ľudí príde o prácu. A tu sa dostávame k tomu, o čom Viskupič z SaS a ďalší akosi nepíšu.
PROBLÉM JE V TOM, KTO ROZHODUJE Toto je totiž kapitalizmus vo svojej najčistejšej podobe. Slovensko môže pomôcť zaplatiť modernizáciu fabriky. Zamestnanci ju môžu celé desaťročia budovať. Firma môže byť stále zisková. Ale na konci vždy môže prísť vlastník, ktorý sa pozrie do tabuliek v exceli a povie: zisk je malý – z dvoch fabrík spravím jednu.
A v kapitalizme to môže. Je to jeho majetok. Je to jeho rozhodnutie. Je to tá sloboda vlastníka, ktorú nám pravica tak rada obhajuje. Preto je veľmi pohodlné pre pravicu dnes ukázať na vládu a zakričať: „Kamenický vyhnal Hubert do Česka!“
Lenže dostupné čísla nič také nedokazujú. Ukazujú ziskovú firmu, ktorá ešte v roku 2025 investovala do slovenskej výroby, no jej zahraničný vlastník sa následne rozhodol výrobu skoncentrovať vo svojich českých závodoch.
Je to niečo podobné, ako keď v roku 2005 americká spoločnosť Molex zatvorila závod Moltes v Liptovskom Hrádku, prepustila 600 ľudí a výrobné kapacity presunula do svojho závodu v poľskom Sulecine.
Ak chceme hovoriť o skutočnom probléme, hovorme o ňom. Verejnosť môže fabriku pomáhať modernizovať. Zamestnanci v nej môžu celý život pracovať. Región od nej môže desaťročia závisieť.
Ale o tom, či zajtra ešte bude existovať, napokon rozhoduje vlastník. Ktorý môže byť rozumný a príčetný, alebo chamtivý a bezcitný.
~ A. Bekmatov